19:30
Táto záhada sa začala ked sme s kamarátkou (Bianka) čakali na druhú kamarátku (Terezku). 1-krát: Ja som tu ženu videla pri jej dome mala čierne vlasy a biele šaty, strašne som sa zľakla povedala som to Bianke ona mi neverila. Išla som trochu do zadu pozrela som na ich dom a tú ženu som videla v dverách na terasu. 2-krát išla som domov lebo som sa s Biankou pohádala zrazu na cestičke bola tá žena, ale mala dotrhane šaty a bola trocha od krvy a mala poškrabanu tvar. 3-krát: No túto príhodu mi povedala Bianka. Jej mama vlastní obchod a zrovna dávali doň tovar ked Bianka videla tu ženu pri vlečke ( blízko Terezkíneho domu) , ale videla ju zo zadu. a na koniec 4-krát: Bola blízko jeseň ( bola už trocha tma) išla som domov a zrazu sa predo mnou zjavela ta žena bola cela od krvi. Rýchlo som bežala domov.
S Biankou a mojou rodinou sme boli na túre na malej Fatre. Mi dve sme boli po zadu (ako vždy) keď zrazu ako by sme boli niekde inde.... všetko bolo tak nezvičajné. Strašne sme sa zlakli. Zrazu na kopci pred nami bol človek bol divný. No po chvíli zmozol a objavel sa blišie k nám. V tedy sme sa ešte viac báli. No ale naj horšie bolo keď sa objavel pri nás. Niečo nám povedal ale mi sme mu nerozumeli ani slovo. Potom akoby to prestalo všetko bola tak ako má. My sme mali divný pocit ale po chvíli prestal. Keď sme dorazili na vrchol kopca bol tam kríž. Fotka na tom kríži sa bodobala na toho muža čo sme videli. Keď sme prišli domov na internete som našla niečo o tom mužovi. Zomrel tak že sa cez zimu pošmikol a zastavel sa až dole ale nebolomu pomoci. Mal len 32 rokov a dve deti. Jeho rodina bola pri ňom až do jeho konca. Nech odpočíva v pokoji. Ale prečo sme ho videli? Ja si myslím lebo mal dievčatá v takom veku ako mi.
Jeden z najväčších svätých. ktorí sa starali mládež. don Bosco, rozpráva tento príbeh:
Istý čas sa ma veľa ľudí pokúšalo zabiť a tak zničiť prácu, ktorú som robil pre Pána Boha a pre mojich mladých priateľov. Často krát som musel večer sám vracať z mesta do oratória. Cestou som musel prejsť cez polia a lúky, ktoré boli zarastené hustým krovím a agátmi.
Raz som sa teda vracal z mesta sám. Bol hmlistý a daždivý večer. Všimol som si, že dvaja chlapi kráčali predo mnou v malej vzdialenosti. Nečakane ku mne priskočili a hodili mi na hlavu plášť. Vzpieral som sa, chcel som volať ale sa mi to nepodarilo. Vtom sa zjavil pes, ktorý vyzeral skoro ako vlk. Zavrčal ako divý. Vrhol sa na jedného a potom zahryzol do druhého. Útočníci rýchle zmizli a Sivko- tak som pomenoval psa- ma odprevadil domov. Odvtedy každý večer, keď som musel ísť domov sám, vynoril sa Sivko. častokrát som mu chcel ponúknuť za odmenu niečo pod zub. Ale nikdy si nič nevzal. Oprel si iba hlavu na môj obrúsok, ako by mi chcel zaželať dobrú noc a potom sa s chlapcami odobral k bráne. Raz som musel ísť čosi neodkladne vybaviť. Na prahu dverí ležal Sivko. Pokúšal som sa ho odtlačiť alebo preskočiť, ale pes vždy zavrčal a nepustil ma. A tak som napokom zostal doma. Na druhý deň som sa dozvedel, že dajaký zlomyseľnik na mňa čakal v zákrute s pištoľou v ruke. Častokrát som sa pokúšal zisťiť, kde sa ten pes berie. nikdy sa mi to nepodarilo. A odprevádzal ma domov až do mojej smrti a ochránil ma pred rôznim nebezpečím.